God of War Sons of Sparta - Recenzia

Fanúšikovia série God of War nedávno zborne zajasali. Oznámenie (síce trochu očakávané) remake-u pôvodnej trilógie v nás všetkých opäť zobudilo dušu Sparťana. Tá sa ale potrebuje nakŕmiť poriadnou dávkou krvi Gréckych bohov. Na hlavné jedlo si, bohužiaľ, budeme musieť počkať ešte poriadne dlho. Predjedlo je však už na stole!

Sons of Sparta nás zoberie na oddychový 2D výlet do Kratosovho detstva. Neočakávajte žiaden príbehový epos a neočakávané zvraty. Akčná 2D platformovka stavila na jednoduchosť. Ukazuje bežné dobrodružstvá Kratosovho výcviku. Stále sa však bavíme o gréckom polobohovi, takže za "bežný" deň považujem aj ten, kde zabijeme kyklopa ešte pred raňajkami. Príbeh je podaný prostredníctvom rozhovoru Kratosa s jeho dcérou Caliope. Ďalšou ústrednou postavou rozhovoru je aj mladší brat Deimos. Sons of Sparta je jednoducho pretkaný postavami, zmienkami udalostí, miest a božstiev, ktoré na tvári každého fanúšika vyčaria uspokojivý úsmev.

Gameplay neurazí... ale ani neohúri

Dokonca sa nebojím použiť výraz "fan servis". Hrateľnosť funguje tiež celkom dobre. Niet divu. Aj v tomto aspekte si jednoduchá platformovka požičala od veľkých AAA bratov množstvo fičúr. Napríklad dokonalé odrazenia štítom alebo upgradovanie zbraní. Osobne by som toto nevinné súrodenecké vykrádanie pohnala ešte ďalej. Kombat by oživili finišery pri zabíjaní a širšia ponuka arzenálu. Mladý Kratos brázdi ulice a divočinu Sparty len s oštepom a štítom. Súbojový systém je jednoduchý hack and slash. A nakoľko sa jedná o platformovku, na uskakovanie a uhýbanie útokom sa berie väčší dôraz než ako sme pri Kratosovi zvyknutí. 

Neskôr si môžeme dopomôcť aj prakom či zápalným prakom, no na bojisku takéto zbrane revolúciu nespravia. Sons of Sparta určite nie je iba prázdnym cashgrabom pre fanúšikov. Tvorcovia vytvorili komplexnú hrateľnosť, no aj tak som sa často prichytila pri tom, že som radšej nepriateľov obišla. Tu sa určite dá argumentovať Kratosovým vekom, no aj tak mi chýbali mocnejšie, ultimátne útoky. S jedným nepriateľom za pomoci dokonalých odrazení a úhybov viete spraviť poriadok bez ujmy na zdraví. Keď však začnú dobiedzať pľuvacie červy, netopiere či hmyz, taktický boj sa zmení na chaotické udieranie a strieľanie prakom. Aj pre to som si osobne najviac užila práve bossfighty 1v1. Takéto bojové výzvy by som na mape uvítala aj o niečo frekventovanejšie. A možno aj o chlp náročnejšie.

Poctivý leveldizajn a dostatok herného obsahu

Ale keď už hovorím o mape, tá mi veľa priestoru na kritiku nenechala. Leveldizajn možno nie je tak sofistikovaný ako napríklad v Silksongovi či Orim, no aj tak neostáva Sons of Sparta povesti kvalitných sidescrolloviek nič dlžný. Nájdeme tu všetko. Enviromentálne a parkourové výzvy, biohazard a aj neprekonateľné prekážky, na ktoré sa musíme vylevelovať. V chrámoch zasvätených gréckym božstvám zas môžete priniesť obety (za primeranú odmenu) alebo si otestovať svoje schopnosti. Pri takýchto doplňujúcich aktivitách si herný čas dokážete natiahnuť aj na 15 hodín. 

Spokojná som bola aj s rozmanitosťou lokalít. V tomto prípade boli odlišnosti skôr otázkou vizuálu. Osobne veľmi kvitujem rozhodnutie vývojárov staviť na 2D retro vizuál. Koniec-koncov, mnohí pôvodní fanúšikovia God of War s podobnými hrami vyrastali. Sons of Sparta je naozaj poctivé retro bez automatického dopĺňania zdravia či ukladania. Aj keď...za mňa si tvorcovia mohli odpustiť načítania medzi jednotlivým scrolovaním obrazov. Verím, že PS5 hardvér by to zvládol aj bez nich.